Behaviorálne financie IX. Fámy

04.03.2022

Fámy (orig. Rumors)

Považujeme za dôležité priblížiť tému fám vo finančnom prostredí, pretože napriek ich existencii už v dávnej minulosti sa z pohľadu výskumu jedná o relatívne novú problematiku behaviorálnych financií. Fámy sú z pohľadu bežného života prítomné, odkedy ľudstvo dokáže medzi sebou komunikovať. Fámy týkajúce sa financií a ekonomiky sa začali objavovať súčasne so vznikom príslušných vedných disciplín a ich postupnou aplikáciou v praxi. V neposlednom rade považujeme fámy za významný teoretický okruh behaviorálnych financií z dôvodu možnosti aplikácie poznatkov ako na správanie a rozhodovanie subjektov, tak aj na fungovanie finančných trhov.

Podľa Schindlera sa fáma môže vyskytnúť kdekoľvek a v akýkoľvek čas. Je vnímaná ako niečo mysteriózne, takmer magické. Fáma často vytvára hypnotický efekt. Fascinuje, ohromuje, zachytáva do pasce a rozvíri ľudské mysle. Fámy sú najstaršie masmédium na svete a ich podstata je stále náročná na pochopenie. Jedným z hlavných elementov finančnej teórie je využívanie informácií a prijímanie rozhodnutí na základe týchto informácií pre alokáciu vzácnych zdrojov. Fámy vyjadrujú špeciálnu formu informácií a ich špecifická charakteristika musí byť braná do úvahy pri aplikovaní finančnej teórie. Nakoľko fámy obsahujú prvky nielen finančné, ale taktiež psychologické a sociologické, je dôležité aplikovať interdisciplinárny prístup pri analyzovaní fám vo finančnej oblasti. 

Vlastnosti fámy podľa Schindlera sú nasledovné:

  • Fáma je informácia, ktorá má slabé verifikačné údaje. Fáma sa môže potvrdiť ako pravda, ale aj ako lož. Dôležitý rozdiel medzi informáciou a fámou je, že informácia je vždy potvrdená okamžite, zatiaľ čo fámy sa nikdy nepotvrdia v danom momente. Môžu a nemusia sa potvrdiť, aj to až po nejakom čase.
  • Lokálny alebo časovo limitovaný význam fámy je závislý na jej adresátoch. Adresáti sú ľudia, ktorí sú konfrontovaní s fámou. Fámy sa vzťahujú na dôležité a významné témy. Ľudia chcú zo zvedavosti poznať nielen dôležitosť fámy, ale taktiež potrebujú poznať názor druhých ľudí, aby si podľa toho mohli pripraviť ďalšie reakcie.
  • Fámy sú vyhlásenia určené na to, aby sme im uverili, môžu byť skutočné ale i falošné. Niektorí ľudia sa správajú v závislosti na osobnom presvedčení práve na ich základe. V tomto ohľade sa fámy neodlišujú od overených informácií. Fakt, že fámam máme uveriť ich odlišuje od iných "neformálnych informácií" akými sú klebety, poviedky a legendy. Klebety majú ľudí zabaviť, poviedky a legendy poučiť alebo poukázať na pravdu, ale pri fámach sa trvá na tom, aby boli brané doslovne.

V tabuľke nižšie je uvedený stručný prehľad vlastností a rozdielov medzi fámami, informáciami a klebetami.

Mark Schindler uvádza vo svojej publikácii Rumors in financial markets vzorec pre meranie intenzity fámy podľa Allporta a Postmana, ktorý ho navrhli už v roku 1946. Obsahuje dva základné prvky, ktorými sú dôležitosť a nejednoznačnosť. Tieto sa v hlavnej miere podieľajú na prenose fám. Vzorec vyzerá nasledovne:

R i × a

kde R = intenzita fámy, i = dôležitosť, a = nejednoznačnosť. Tento vzorec hovorí, že intenzita fámy v obehu sa bude meniť podľa jej dôležitosti pre subjekt, ktorý je s ňou konfrontovaný a nejednoznačnosti údajov týkajúcich sa danej témy. Vzťah medzi dôležitosťou a nejednoznačnosťou nie je aditívny, ale multiplikatívny. Ak je dôležitosť alebo nejednoznačnosť rovná nule, nejde o fámu.


Pretože fámy predstavujú osobitú formu informácií a zhodnotenie informácií a vplyvu nových informácií na alokáciu vzácnych zdrojov patrí medzi základné úlohy finančnej teórie, mali by byť fámy analyzované z pohľadu financií. Fámy sú výrazne ovplyvnené psychologickými a sociologickými faktormi. Fámy bez pochýb obsahujú sociálne prvky, pretože bez komunikácie by sa nemohli šíriť. Psychológia zohráva taktiež úlohu pri vzniku fám, pretože môžu viesť k pocitom, akými sú strach alebo úzkosť. V takýchto prípadoch ľudia nerobia tak racionálne rozhodnutia, ako za iných okolností. Tieto charakteristické črty predurčujú fámy na to, aby boli analyzované behaviorálnymi financiami, v ktorých sú pokryté všetky prvky zo spomínaných vedných disciplín.

Zdroje:
  1. Schindler, M. 2007. Rumors in financial markets: Insights into behavioral finance. West Sussex: John Wiley & Sons, 2007. ISBN 978-0-470-03196-4, 210 s.

  2. Kimmel, A. J. 2004. Rumors and the Financial Marketplace. In: Journal of Behavioral Finance 5 (3), 2004, s. 134 - 141.

    Tabuľka: vlastné spracovanie
    Obrázky: Shutterstock - ID 1952644912, 1484273711