Behaviorálne financie VII. Teória náhodnej prechádzky

07.02.2022

Teória náhodnej prechádzky (orig. Random walk theory)

Táto teória predstavuje hlavného protivníka a odporcu teórie o efektívnosti finančných trhov. Koncept náhodných prechádzok siaha až do roku 1863, ku práci francúzskeho brokera Julesa Regnaulta. Po nej sa objavila v roku 1900 práca matematika Louisa Bacheliera s názvom "Teória špekulácie" obsahujúca niekoľko zaujímavých poznatkov k tejto téme. Podobné myšlienky ako Bachelier spracúval aj profesor manažmentu Paul Cootner vo svojej knihe "Náhodný charakter trhových cien" z roku 1964.

O propagáciu a popularitu termínu náhodná prechádzka sa postaral v roku 1973 profesor ekonomiky a financií Princetonskej Univerzity Burton Malkiel prostredníctvom diela "Náhodná prechádzka po Wall Street". Náhodnou prechádzkou Malkiel prehlasuje, že cenové pohyby na trhu sú nepredvídateľné. Kvôli tejto náhodnej prechádzke investori nemôžu dôsledne prekonávať celkové dianie na trhu. Aplikovanie fundamentálnej alebo technickej analýzy je strata času, ktorá jednoducho vedie k nižšej výkonnosti. Investori by miesto toho mali radšej kupovať a držať indexové fondy. Malkiel ponúka dve populárne investičné teórie, ktoré korešpondujú s fundamentálnou a technickou analýzou:

  1. Po fundamentálnej stránke, "teória zakladania firmy" hovorí, že cenné papiere majú vnútornú hodnotu, ktorá môže byť zistená diskontovaním budúcich peňažných tokov. Investori môžu tiež použiť hodnotiace techniky na zistenie skutočnej hodnoty cenného papiera alebo samotného trhu. Investori sa rozhodujú o kúpe alebo predaji na základe týchto hodnotení.
  2. Po technickej stránke, "teória zámkov vo vzduchu" predpokladá, že úspešné investovanie závisí na behaviorálnych financiách. Investori musia stanoviť náladu trhu - býčiu alebo medvediu (angl. bull or bear). Hodnotenia nie sú dôležité, pretože cenný papier je hodný len toľko, koľko je niekto ochotný za neho zaplatiť.

Teória náhodnej prechádzky je výsmechom hypotézy trhovej efektívnosti vo svojom tvrdení, že nie je možné neustále, resp. dôsledne prekonávať trh. Táto teória hovorí, že ceny akcií či iných cenných papierov sú efektívne, pretože reflektujú všetky známe informácie (napr. výnosy, očakávania, dividendy). Ceny sa rýchlo prispôsobujú novým informáciám a je prakticky nemožné reagovať okamžite na tieto informácie. Okrem toho, ceny sa pohybujú len po príchode nových informácií a tieto informácie sú náhodné alebo nepredvídateľné.

Oponenti náhodnej prechádzky poukazujú na neefektívnosť trhu, ktorá vytvára možnosti predvídať alebo predchádzať zmenám cenných papierov pri určitých okolnostiach s lepšou ako len náhodnou presnosťou. Táto neefektívnosť obsahuje nekompletné alebo konfliktné informácie ako o spoločnostiach, tak aj o sklone trhu k prehnanej alebo podhodnotenej reakcii na rôzne druhy informácií a impulzov. I keď mnoho aspektov cenových pohybov zostáva nejednoznačnými, všeobecná podstata náhodnej prechádzky pokračuje vo svojej nadvláde nad mnohými trhovými analytikmi a ekonómami, a bude pokračovať v poháňaní nových výskumov a diskusií pre blízku budúcnosť.