Finančná gramotnosť: skrytá infraštruktúra kapitálových trhov

Európa patrí medzi regióny s vysokou mierou úspor, no zároveň s mimoriadne nízkym využívaním kapitálových trhov domácnosťami. Podľa dostupných údajov a analýz v súvislosti s iniciatívou Európskej Komisie, tzv. "Savings and Investments Union" (Únia úspor a investícií, ktorá priamo nadväzuje na "Capital Markets Union" resp. Úniu kapitálových trhov) leží veľká časť z približne 10 triliónov eur súkromných úspor v EÚ na nízko úročených bankových účtoch, čo znamená stratu reálnej hodnoty pre domácnosti a zároveň nevyužitý kapitál pre ekonomiku. Len 24 % Európanov vlastní akýkoľvek investičný produkt (fond, akciu či dlhopis).

Tento paradox nie je primárne otázkou nedostatku finančných produktov, ale schopnosti obyvateľstva rozumieť základným finančným pojmom a mať správne nastavené očakávania svojich finančných rozhodnutí. Všetko totiž nie je možné zhrnúť len pod témy ako ochrana pred infláciou, alebo výška výnosu verzus riziko. Dôležité je brať do úvahy tiež časový horizont investovania, zabezpečenie potomstva, dožitie na dôchodku a popri tom okrajovo myslieť aj na súčasný stav a potenciálny vývoj geopolitickej situácie, trendy na domácich a zahraničných trhoch a rozvoj technológií ovplyvňujúcich smerovanie ekonomiky.

Dáta OECD/INFE ukazujú, že nízka finančná gramotnosť je globálny a štrukturálny problém, ktorý sa nevyhýba ani vyspelým ekonomikám. Len približne 34 % dospelých globálne a 39 % v krajinách OECD dosahuje minimálnu cieľovú úroveň finančnej gramotnosti. Priemerné skóre finančnej gramotnosti v krajinách OECD sa pohybuje okolo 63 bodov zo 100, pričom významná časť populácie má len základné znalosti. Hoci až 84 % dospelých tvrdí, že rozumie pojmu inflácia, len 63 % ho dokáže správne aplikovať v reálnych rozhodnutiach a iba 42 % rozumie princípu zloženého úročenia, ktorý je kľúčový pre dlhodobé sporenie a investovanie. Práve tento rozdiel medzi "poznaním pojmu" a jeho praktickým využitím výrazne oslabuje schopnosť domácností chrániť reálnu hodnotu úspor v prostredí zvýšenej inflácie.

Prieskum Eurobarometer z roku 2023 ukazuje, že len približne 18 % obyvateľov EÚ dosahuje vysokú úroveň finančnej gramotnosti, pričom rozdiely medzi členskými štátmi sú výrazné. Kým v krajinách ako Holandsko, Dánsko či Fínsko má vysokú úroveň finančných znalostí zhruba 40 % populácie, v južnej a juhovýchodnej Európe ide často o menej než pätinu. Výsledok je konzistentný: čím nižšia finančná gramotnosť, tým vyšší podiel úspor držaných v hotovosti alebo na bežných účtoch, a tým nižšia participácia domácností na kapitálových trhoch.

Práve preto sa finančná gramotnosť dostala do centra politickej pozornosti práve v rámci iniciatívy Savings and Investment Union. Komisia v septembri 2025 predstavila stratégiu, ktorej cieľom nie je "naučiť ľudí investovať", ale znížiť ich finančnú zraniteľnosť a zvýšiť kvalitu rozhodovania v oblasti úspor, zadlženia a dlhodobého finančného plánovania. Z pohľadu tvorcov politiky ide o predpoklad širšej účasti verejnosti na kapitálových trhoch a zároveň o nástroj, ako mobilizovať súkromný kapitál pre financovanie rastu, inovácií a zelenej transformácie.

Osobitnú pozornosť si v tejto diskusii zaslúžia seniori, ktorí patria medzi finančne najzraniteľnejšie, no zároveň majetkovo najsilnejšie skupiny obyvateľstva. Analýzy Národnej banky Slovenska ukazujú, že finančná gramotnosť po 60. roku života výrazne klesá, a to aj v základných oblastiach, ako sú úroky, inflácia či riziko, hoci práve seniori majú v priemere najviac nasporených finančných aktív a minimálne zadlženie. Kombinácia nižšej finančnej a digitálnej gramotnosti, obmedzeného prístupu k online službám a častejšieho kontaktu s komplexnými finančnými ponukami z nich robí skupinu mimoriadne citlivú na nevhodné investičné rozhodnutia či zavádzajúce poradenstvo. V kontexte starnutia populácie tak finančné vzdelávanie seniorov nie je len sociálnou otázkou, ale aj kľúčovým faktorom ochrany úspor domácností a stability kapitálových trhov.

Empirické skúsenosti ukazujú, že finančné vzdelávanie funguje najmä vtedy, keď je systematické a začína v školskom veku. Príklad Švédska naznačuje, že kombinácia povinnej finančnej edukácie v školách a jednoduchých, daňovo zvýhodnených investičných účtov dokáže zásadne zvýšiť účasť domácností na kapitálových trhoch. Takmer polovica Švédov dnes vlastní investičný produkt, čo je takmer dvojnásobok priemeru EÚ. Tento efekt sa následne premieta do hlbších kapitálových trhov, lepšieho financovania podnikov a vyšších dlhodobých príjmov verejných rozpočtov.

Zároveň však rastie riziko, že finančné vzdelávanie sa zmení na marketingový nástroj súkromných subjektov. Hranica medzi nezávislým vzdelávaním a predajom finančných produktov sa najmä na sociálnych sieťach čoraz viac stiera, čo potvrdzujú aj skúsenosti dohľadových orgánov v EÚ. Konkrétne kroky proti tomuto trendu už existujú, no ich rozsah je zatiaľ nerovnomerný:

• Slovensko: Národná banka Slovenska opakovane upozorňuje na riziká tzv. finfluencerov, ktorí poskytujú finančné alebo investičné odporúčania bez licencie, odborného zázemia či jasného označenia reklamy. NBS vyzýva verejnosť, aby si overovala zdroje informácií a upozorňuje, že zavádzajúce odporúčania môžu viesť k finančným stratám, najmä v oblasti investícií a kryptoaktív.
• Európska únia: Európska Komisia vytvorila tzv. Influencer Legal Hub, ktorý má pomôcť tvorcom obsahu orientovať sa v pravidlách spotrebiteľskej ochrany, najmä v povinnosti transparentne označovať platenú propagáciu. Zároveň sa uplatňujú všeobecné pravidlá proti nekalým obchodným praktikám, podľa ktorých musí byť reklama jasne rozpoznateľná a nesmie byť zavádzajúca.
• Veľká Británia: Britský dohľadový orgán Financial Conduct Authority (FCA) ide ešte ďalej – finančné odporúčania a investičné promo na sociálnych sieťach musia byť autorizované a formulované jasne a férovo; neautorizovaná finančná propagácia môže viesť k sankciám a v niektorých prípadoch aj k trestnoprávnej zodpovednosti.

Tieto príklady ukazujú, že bez jasných pravidiel, verejného dohľadu a nezávislého edukačného obsahu sa finančné vzdelávanie môže ľahko zmeniť na sofistikovaný predajný kanál – čo podkopáva dôveru verejnosti aj samotné ciele finančnej gramotnosti. Práve preto je dôležitá úloha verejných inštitúcií pri nastavovaní štandardov, certifikácie a nezávislého obsahu, ktorý je zrozumiteľný, bezplatný a komerčne neutrálny.

V podmienkach Slovenskej republiky túto úlohu dlhodobo plní Národná banka Slovenska, ktorá v roku 2019 prijala Stratégiu NBS na podporu finančnej gramotnosti zameranú na systematické zvyšovanie povedomia verejnosti, lepšiu koordináciu vzdelávacích aktivít a postupné meranie úrovne finančnej gramotnosti dospelej populácie, pričom vychádza z poznania, že nízka finančná gramotnosť zvyšuje finančnú zraniteľnosť domácností, podporuje nadmerné zadlžovanie a oslabuje schopnosť čeliť ekonomickým šokom. Na praktickej úrovni NBS zároveň podporuje bezplatné a nezávislé finančné vzdelávanie prostredníctvom iniciatívy 5peňazí, ktorá poskytuje kurzy osobných financií pre rôzne cieľové skupiny bez väzby na predaj finančných produktov, čím posilňuje dôveru verejnosti a vytvára základné predpoklady pre zodpovednejšie finančné rozhodovanie.

Bez posilnenia finančnej gramotnosti môže Savings and Investment Union zostať projektom s obmedzeným dosahom. Účet či produkt možno vytvoriť rýchlo, no dôvera, porozumenie a investičná kultúra vznikajú pomaly. Takmer polovica Európanov nemá dostatočnú finančnú rezervu na pokrytie základných životných nákladov aspoň na tri mesiace, približne 16 % nemá žiadne úspory vôbec a podľa údajov OECD by len okolo 54 % dospelých dokázalo zvládnuť nečakaný výdavok vo výške jedného mesačného príjmu bez potreby pôžičky. Tieto zistenia platia aj pre viaceré ekonomicky vyspelé západoeurópske krajiny a sú konzistentné s údajmi za Slovenskú republiku, kde sa finančná gramotnosť dlhodobo pohybuje pod priemerom OECD a významná časť domácností nemá vytvorenú dostatočnú finančnú rezervu. Pre veľkú časť populácie preto nie je hlavnou bariérou výber investičného produktu, ale schopnosť udržať finančnú stabilitu pri bežných šokoch – raste cien, zvýšení úrokových sadzieb, chorobe či krátkodobom výpadku príjmu. V takomto prostredí sa finančná gramotnosť netýka primárne investovania, ale základného prežitia: rozpočtovania, zvládania dlhu a ochrany reálnej hodnoty úspor.

OECD FACT BOX: Finančná gramotnosť v číslach (2023)

• 39 % dospelých v krajinách OECD dosahuje minimálnu cieľovú úroveň finančnej gramotnosti (≥ 70 bodov zo 100)
• 63 / 100 – priemerné skóre finančnej gramotnosti v krajinách OECD
• 84 % respondentov rozumie pojmu inflácia, no len 63 % dokáže správne aplikovať koncept časovej hodnoty peňazí
• Len 42 % dospelých rozumie princípu zloženého úročenia
• 54 % by zvládlo nečakaný výdavok vo výške jedného mesačného príjmu bez potreby pôžičky
• Menej než polovica populácie by dokázala fungovať bez príjmu aspoň 3 mesiace
• Slovensko: úroveň finančnej gramotnosti sa dlhodobo pohybuje pod priemerom OECD, spolu s nízkou mierou finančných rezerv domácností

Bez posilnenia finančnej gramotnosti zostane integrácia kapitálových trhov predovšetkým formálnym procesom, nie funkčnou súčasťou ekonomického rozhodovania domácností.

Zdroje:

1. EURONEWS: Where in Europe are people the most financially literate? 12/2023 https://www.euronews.com/business/2023/12/18/where-in-europe-are-people-the-most-financially-literate 
2. EUROPEAN COMMISSION: EU to boost financial literacy and investment opportunities for citizens, 09/2025 https://finance.ec.europa.eu/publications/eu-boost-financial-literacy-and-investment-opportunities-citizens_en 
3. EUROPEAN COMMISSION: European consumer law and influencer marketing: An introduction to the Influencer Legal Hub, 11/2023 https://commission.europa.eu/live-work-travel-eu/consumer-rights-and-complaints/influencer-legal-hub_en 
4. FCA: FCA leads international crackdown on illegal finfluencers, 06/2025 https://www.fca.org.uk/news/press-releases/fca-leads-international-crackdown-illegal-finfluencers 
5. NBS: 5peňazí – finančné vzdelávanie od Národnej banky Slovenska https://5penazi.sk/ 
6. NBS: Informácia pre poskytovateľov služieb kryptoaktív využívajúcich finfluencerov, 03/2025 https://nbs.sk/aktuality/informacia-pre-poskytovatelov-sluzieb-kryptoaktiv-vyuzivajucich-finfluencerov/ 
7. NBS: Seniori a finančná gramotnosť, 04/2021 https://nbs.sk/aktuality/seniori-a-financna-gramotnost/ 
8. NBS: Stratégia Národnej banky Slovenska na podporu finančnej gramotnosti, 10/2019 https://www.nbs.sk/_img/documents/_ts/191107/nbs_strategiafingram_2019.pdf 
9. NBS: Upozornenie NBS: Pozor na investovanie podľa finfluencerov! 03/2025 https://nbs.sk/aktuality/upozornenie-nbs-pozor-na-investovanie-podla-finfluencerov/ 
10. OECD: OECD/INFE 2023 international survey of adult financial literacy, 2023 https://www.oecd.org/content/dam/oecd/en/publications/reports/2023/12/oecd-infe-2023-international-survey-of-adult-financial-literacy_8ce94e2c/56003a32-en.pdf 

Obrázky: Gettyimages, Eurobarometer/European Commission, EAST (European Association for Secure Transactions), Freepik, NBS, Adobe Stock, Europrospects