Financovanie malých a stredných podnikov cez kapitálový trh: Poznatky zo Slovenska
1. Úvod
Malé a stredné podniky (MSP) sú motorom každej ekonomiky. Keď však príde reč na peniaze, väčšina z nich naráža na rovnaký problém: kde vziať kapitál na rast? Teoreticky by mali byť kapitálové trhy skvelou alternatívou k bankám, no realita v menších krajinách vyzerá úplne inak. V štátoch ako Slovensko vládne silná orientácia na bankové úvery.
Kapitálový trh sa pritom často prezentuje ako vhodný doplnok k tradičnému bankovému financovaniu, jeho praktické využitie však zostáva najmä v menších ekonomikách obmedzené. Dôvodom nie je absencia regulácie alebo dostupných nástrojov. Firmy môžu emitovať dlhopisy, osloviť investorov, využiť crowdfunding alebo dokonca vstúpiť na burzu. V praxi však tieto možnosti využíva len malé množstvo spoločností. Za týmto stavom stojí kombinácia trhových, inštitucionálnych a behaviorálnych faktorov, ktoré ovplyvňujú rozhodovanie podnikov o financovaní.
2. Bariéry na úrovni trhu
Prvým veľkým problémom je samotná veľkosť a (ne)aktivita domáceho trhu. Burza cenných papierov v Bratislave (BCPB/BSE) trpí nízkou likviditou a chýbajú na nej investori, čo odrádza obe strany. Podľa dát OECD patrí Slovensko na úplný chvost v trhovej kapitalizácii aj v počte zalistovaných firiem.
Dáta Národnej banky Slovenska (NBS) z apríla 2026 to len potvrdzujú: na regulovanom trhu máme iba 23 emitentov akcií a 63 emitentov dlhopisov. Na BCPB sa obchoduje minimálne. Príklady spoločností Asseco CE, Gevorkyan alebo TMR ukazujú, že firmy zo Slovenska často vyhľadávajú väčšie regionálne trhy, ktoré ponúkajú širšiu investorskú základňu a vyššiu likviditu.
3. Inštitucionálne bariéry
V celej EÚ platí, že firmy financujú svoj chod najmä cez banky. Na Slovensku je však táto závislosť extrémna – až 88 % našich MSP sa spolieha na bankové úvery a lízingy.
Pre mnohé podniky je bankový úver prirodzenou a často jedinou reálne zvažovanou možnosťou externého financovania. Tento stav vytvára začarovaný kruh – firmy využívajú banky, pretože sú dostupné, a kapitálový trh zostáva nerozvinutý, pretože oň firmy nejavia dostatočný záujem. Určitou prekážkou môžu byť aj existujúce úverové zmluvy a bankové kovenanty, ktoré obmedzujú možnosti ďalšieho zadlžovania prostredníctvom kapitálového trhu.
4. Alternatívne finančné kanály a ich obmedzenia
Medzi bankovým úverom a vstupom na burzu existuje viacero alternatívnych možností financovania, napríklad podnikové dlhopisy, crowdfunding alebo private equity a venture capital fondy.
Podnikové dlhopisy patria medzi najpopulárnejšiu alternatívu formu financovania na Slovensku, verejné emisie však stále prinášajú vyššie náklady a administratívne požiadavky.
Crowdfunding zostáva na slovenskom trhu relatívne okrajový a mnohé kampane nedosiahnu požadovaný objem financovania. Rizikový kapitál sa zároveň sústreďuje najmä na rýchlo rastúce a škálovateľné firmy, čo prirodzene vylučuje veľkú časť tradičných MSP.
5. Behaviorálne bariéry na úrovni firiem
O financovaní nerozhodujú iba ekonomické faktory. Významnú úlohu zohráva vlastnícka štruktúra, pripravenosť manažmentu či preferencie samotných vlastníkov. Na Slovensku funguje veľa rodinných podnikov založených po nežnej revolúcii v 90. rokoch, ktoré sa v tomto období prvýkrát dostávajú k problematike generačnej výmeny. Rozhodovanie ich vlastníkov je zároveň často ovplyvnené historickým a spoločenským kontextom transformujúcich sa ekonomík strednej a východnej Európy, v ktorom podnikateľská generácia vyrastala a formovala svoje postoje k vlastníctvu, kontrole a externému kapitálu.
Pre podnikateľov zo segmentu MSP sú typické nasledujúce bariéry:
Strach zo straty kontroly: Mnohé rodinné firmy radšej obetujú rýchlejší rast, len aby nemuseli pustiť do podniku cudzieho investora a deliť sa o rozhodovanie.
Odpor k transparentnosti: Vstup na burzu znamená zverejňovať detailné výsledky a prejsť auditom, čo firmy vnímajú ako zbytočnú a drahú záťaž.
Manažérske limity: Know-how je často koncentrované v rukách zakladateľa a chýbajú profesionálne riadiace štruktúry. Slovensku navyše chýba moderný Kódex správy spoločností (Corporate Governance Code) pre menšie firmy.
Problém s nástupníctvom: Zakladatelia odchádzajú do dôchodku, no takmer dve tretiny slovenských rodinných firiem nemá oficiálny plán nástupníctva. Nevedia oddeliť vlastníctvo od manažmentu, chýbajú nám flexibilné právne nástroje (ako zverenecké fondy), a tak firmy radšej končia v likvidácii alebo sa prevedú neformálne v rodine, namiesto hľadania investorov na trhu.
6. Záver
Dostať slovenské firmy na kapitálový trh je beh na dlhú trať. Sme v začarovanom kruhu: investori tu nie sú, lebo niet čo kupovať, a firmy nevydávajú akcie, lebo ich nemá kto kúpiť. Ak má byť kapitálový trh významnejším zdrojom financovania MSP, bude potrebné rozvíjať širší ekosystém – od rozšírenia investorskej základne cez znižovanie nákladov emisií až po zvyšovanie finančnej gramotnosti a pripravenosti podnikov na komunikáciu s investormi.